aby som sa pri čítaní vašich príspevkov stále necítila ako zvedavý voyeur, rozhodla som sa založiť si tiež svoj denníček (aj keď ako sa poznám, denníček to asi nebude...). V rámci vitariánstva som takmer úplný začiatočník, takže "denníček" bude asi skôr miestom mojich otázok ako odpovedí a fundovaných rád, ale ktovie, možno sa časom vypracujem
Čo sa týka mojej pre-vita histórie:
V detstve sa rodičia snažili obmedzovať nám prísun sladkostí, neskôr si tesne po ´89 zadovážili knižky od Walkera, onedlho aj slávneho Championa a začalo sa ultrazdravé obdobie našej rodiny. Praví vitariáni sme určite nikdy neboli, no istú dobu sme (resp. vtedy ešte hlavne rodičia) šťavili, čo sa dalo a rána sa tak u nás namiesto čaju a kávy začínali čerstvými šťavami...Ako to už chodí, časom sa ale rodičia vrátili k svojím starším stravovacím návykom (z detstva?) - a jediný, komu ako-tak zdravé stravovanie v rámci našej rodiny zostalo, som bola ja. Nejako začiatkom puberty som prestala jesť mäso, ktoré som vlastne ani nikdy predtým nemala rada a ak to šlo, tak som sa mu vyhla.Prečítala som všetkých Walkerov, čo sme mali doma (dodnes si pamätám, aký hlboký dojem na mňa tie myšlienky spravili - bodaj by aj nie, keď som bola v tak citlivom veku, ehm) a začali sa rôzne moje pokusy s ovocím a zeleninou...
Momentálne to u mňa v tom úplne najideálnejšom prípade vyzerá asi takto:
- doobeda ovocie
- ak som doma, tak na obed šalát (alebo v prípade núdzy to, čo je práve doma
) - ak mimo domu, tak väčšinou ovocie alebo nič
- večer znovu šalát
Sú ale dni - obzvlášť keď na mňa doľahne nejaký stres - keď je to všetko omnoho menej ideálne, najmä v tej druhej polovici dňa. Ďalšie nevita veci v jedálničku súvisia s tým, že varím občas pre priateľa (aj keď ten už so mnou tiež úspešne šalátuje
), prípadne so stravovaním niekde na návšteve alebo v prírode...Telo mi to ale obvykle dá celkom rýchlo pocítiť, takže sa ich snažím postupne elimiminovať, ale zase nie za cenú zbytočných ďalších stresov a výčitiek.Uf, koniec výlevu...
A voyeurstva
(aj keď tie tmavé okuliare... 
).
No ništ, veď ono sa s tým telo popasuje.
Sakriš. Ale vďaka za tip, aspoň budem vedieť do budúcnosti.
Chce to už asi odísť z práce a víkendovať... 
