Macík, nech sa páči
SÚ NÁUŠNICE LEN OZDOBOU UCHA?
Prepichovanie uší a navliekanie náušníc vyrobených z rôznych materiálov, najrozmanitejších tvarov a farieb sa teší už oddávna veľkej obľube. Potvrdzujú to i vykopávky z rôznych historických období. Zatiaľ čo v Číne bolo už v 7. storočí známych dvadsať bodov, cez ktoré sa pomocou akupunktúry ošetroval celý organizmus, v Európe sa až v druhej polovici minulého storočia začal vyvíjať medicínsky smer aurikuloterapia. Zásluhu na jeho vzniku niesol istý Francúz, ktorý si všimol, že africkí prisťahovalci si popálením určitého miesta na uchu liečili bolesti chrbta aj chrbtice a ženy si zasa ovplyvnením iného miesta spôsobovali neplodnosť. Nedávno do redakcie zavítal list, kde sa mladá mamička zamýšľa nad prepichovaním uší už u malých detí. Jej štvorročná dcérka, ktorej nenechala prepichnúť uši ako dojčaťu, teraz veľmi túži po náušniciach, pretože sa trblietajú a sú pekné, farebné. Sama však má obavy z toho, či nemôže svojej dcére nejako ublížiť. Preto sme sa rozhodli osloviť akupunkturistu MUDr. Borisa Kučeru, ktorý nielen jej pomôže objasniť danú problematiku.
Michio Kushi vo svojej knihe Orientálna diagnostika spomína, že uši odrážajú celkový stav konštitúcie a kondície tak fyzickej, ako i psychickej. O čom nám teda vypovedá ušnica, keď sa na ňu pozrieme?
Dovoľte mi, aby som predtým, ako odpoviem na vašu prvú otázku, doplnil niekoľko údajov z úvodu. Tým Francúzom, ktorého spomínate, je lyonský lekár Paul F. M. Nogier. V roku 1950 si Dr. Nogier ako praktický lekár všimol u svojich magrebenských pacientov, ktorí pochádzajú z oblasti arabského sveta severnej Afriky, drobné jazvičky v oblasti ušných lalokov, ktoré zanechali miestni ľudoví liečitelia po liečbe ischiasu – zápalu sedacieho nervu. To ho podnietilo k štúdiu reakcií ľudského organizmu na dráždenie jednotlivých častí ušnice krajčírskou ihlou a v roku 1953 sa Dr. Nogier dopracoval k prevratnému objavu, že na ušnicu sa premieta obraz celého tela postavený na hlavu, čím sa vytvorili predpoklady na vypracovanie kartografie – mapy ucha. Aurikuloterapia je metodika, ktorá sa svojou filozofiou odlišuje od klasickej čínskej akupunktúry a s ktorou má spoločnú len techniku ovplyvňovania bodov, teda používanie ihiel. Je to liečba, ktorá vychádza z európskeho pohľadu na problematiku ľudského organizmu a zdravia, čo zohľadňuje anatomické fyziologické znalosti západnej medicíny. To však neznamená, že aurikuloterapia a klasická čínska akupunktúra sa nemôžu veľmi vhodne a efektívne dopĺňať na prospech pacienta.
A teraz k vašej prvej otázke. Postavenie ušnice môžeme považovať za akúsi bariéru – hranicu medzi vonkajším svetom a hierarchicky usporiadaným vnútorným svetom ľudského organizmu na všetkých jeho úrovniach, t. j. fyzickej, energo-informačnej, mentálnej, duševnej a duchovnej. Ušnica predstavuje spolu s inými mikrosystémami ľudského organizmu, ako je ploska nohy a ruky, tvárová a vlasatá časť hlavy, dúhovka, jazyk, pery atď., veľmi presnú mapu, akýsi displej vnútorného stavu ľudského organizmu, ktorý veľmi variabilne a s istým časovým predstihom odzrkadľuje narušenie zdravia. Na rozdiel od klasickej akupunktúry sú body na ušnici prítomné len za stavu rozvoja a pretrvávania chorobného procesu a po jeho odznení sa strácajú. Ich veľkosť, pokiaľ ide o plochu a intenzitu citlivosti, je veľmi závislá od závažnosti a stupňa rozvoja choroby.
Podľa čoho hodnotí akupunkturista jednotlivé body na ušnici, ktoré majú veľkosť len niekoľko milimetrov štvorcových?
Počet aktívnych bodov na ušnici, ich veľkosť, meniaca sa intenzita citlivosti, dávajú terapeutovi prehľad o aktuálnom stave vo vnútri organizmu, ako aj o dynamike chorobného procesu. Závažnejšie ochorenia a úrazy napríklad zanechávajú na ušnici body trvalo aktívne, ktoré sa v projekčných miestach prejavujú zmenou farby, prekrvenia, tvorbou šupiniek, chrastičiek... Body teda predstavujú diagnostický prehľad, predstavu o aktuálnom stave, ale dávajú zároveň aj akýsi návod na liečebný postup pri zohľadnení komplexného pohľadu na príčinné súvislosti jednotlivých chorobných stavov. Pri ich úspešnom liečení sa postupne veľkosť projekčnej zóny bodu na uchu zmenšuje a jeho citlivosť znižuje, až za ideálnych okolností vymizne.
Do akých bodov sa môže trafiť pediater, ktorý nič netuší o dráhach prebiehajúcich na ušnici, keď prepichuje kvôli náušniciam na žiadosť matky ucho dieťaťa?
Za ideálnych podmienok sa ušný lalôčik prepichuje v oblasti projekcie oka, čo je oblasť, ktorá je bezpečná a ktorú si prepichovali už starí piráti, aby si zlepšili zrak. Ak sa teda prepichnutie uskutoční za dodržania sterilných kritérií a nevznikne zápal a zahnisanie vpichu, je to relatívne bezpečný zákrok.
Ako by sa potom poškodenie týchto dráh prejavilo na celom organizme? Bude reagovať inak aj samotné miesto prepichnutia?Samozrejme, pokiaľ by nastalo výraznejšie podráždenie, či už vznikom chronicky aktívnej jazvičky, recidivujúceho zápalu vpichu pri intolerancii (neznášanlivosti) kovu náušnice, môže vznikať dráždenie a nepriaznivé ovplyvňovanie príslušného vnútorného systému na všetkých už spomenutých úrovniach. Ako som už povedal, ľudský organizmus má svoju pamäť, a teda aj ušnica nezmazateľne zaznamenáva všetky prekonané udalosti a deje, ktoré nepriaznivo zasiahli do fungovania organizmu.
Keď rodičia vidia, že sa dané miesto hojí pomalšie, zdĺhavejšie, prípadne je stále mierne zapálené, je lepšie náušnicu hneď vybrať a nechať prepichnuté miesto v pokoji sa zahojiť?
Ak rodičia majú pocit, že miesto vpichu je zapálené, vyteká z neho tekutina, je najlepšie náušničku vybrať, miesto dezinfikovať, aplikovať lokálne harmanček alebo repík a pôsobiť naň svetlom z biolampy, až pokiaľ sa miesto vpichu neupokojí. Ak v priebehu niekoľkých dní nenastane zlepšenie, treba vyhľadať lekársku pomoc.
V poslednom čase je veľmi moderné nielen prepichovanie ušnice na ušnom laloku, ale aj pozdĺž jej vonkajšieho obvodu. Je takáto móda bezpečná?
Toto by som ako lekár, ktorý sa zaoberá aurikuloterapiou, vôbec neodporúčal. Čím väčší je počet prepichnutí ušnice, tým je aj väčšie riziko napichnutia dôležitých bodov, ktoré potom môže mať za následok poruchu fungovania organizmu, čo už zostáva trvalé, pretože vzniknuté jazvičky spôsobujú chronické projekčné dráždenie so všetkými nepriaznivými následkami. V oblasti vonkajšieho okraja ušnice sa nachádzajú dôležité body, ktoré tu nemožno podrobne rozvádzať, ale o ktorých každý skúsený terapeut rád poskytne informácie.
Medzi mladými sa aj vplyvom hľadania vlastnej identity a snahy odlíšiť sa od ostatných teší veľkej obľube piercing. Povedzme si aspoň o najčastejšie prepichovaných miestach – v strede jazyka, na nose, na obočí, v pupku...
Nie som si istý, či zmyslom hľadania vlastnej identity mladých ľudí by malo byť dobrovoľné poškodzovanie sa. Identita by sa mala budovať podľa môjho skromného názoru stavaním na iných hodnotách, ako je farba, veľkosť a umiestnenie kúska kovu na tele, ale je to, samozrejme, a, našťastie, otázka slobodnej vôle slobodných a uvažujúcich ľudí. Ja by som len chcel apelovať na opatrnosť ohľadne dodržiavania zásad sterility pri aplikácii, kvality použitého materiálu a, samozrejme, a to v neposlednom rade aj ohľadne miesta aplikácie. Všetky vami spomenuté lokality predstavujú určité riziko trvalých následkov vzhľadom na prítomnosť dôležitých akupunktúrnych bodov a dráh v týchto miestach, ale to je na dlhšiu diskusiu, ktorá presahuje rámec tohto rozhovoru. Je šťastie, že ľudský organizmus má prirodzene a ničím nepodmienene zakódovaný vnútorný samoliečiaci princíp, ktorý dokáže aj napriek nevhodnému sa správaniu k nášmu zdraviu dlho kompenzovať a naprávať dôsledky takýchto krokov. Ale, pravdaže, aj tento vnútorný lekár má svoju kapacitu a po prekročení určitej hranice nastáva jeho oslabovanie a rozvoj chorobného stavu. Záleží len na nás, či dokážeme a sme ochotní nájsť v sebe dostatok pokory a vnímavosti počúvať tento vnútorný hlas, alebo ho dlhodobo ignorujeme so všetkými následkami pre náš pocit zdravia, harmónie a spokojnosti. Ale to sme už znova pri slobode rozhodovania sa, ale aj preberania zodpovednosti za dôsledky nášho správania sa v celom kontexte nášho bytia.
Ako by znela vaša praktická rada mamičkám, ktoré chcú nechať prepichnúť svojim dcérkam uši?
Myslím si, že nie je potrebné, aby mamičky predtým, ako sa rozhodnú dať prepichnúť ušnice svojim dcérkam na mieste lokalizovanom v centrálnej časti ušného lalôčika, navštívili lekára špecialistu, aurikuloterapeuta. Iná otázka je prepichovanie ušnice na nezvyčajných miestach, napríklad na už spomínanom okraji ušnice, kde sú projekčné zóny dôležitých oblastí. Tu by som jednoznačne neodporúčal vykonávať vpichy, ktoré, samozrejme, zanechajú trvalé jazvičky so všetkými následkami.
A samozřejmě listí, jakési šťopky a semínka z jahod. Kolik Jolanka váží? Johanka 7,7 za poslední tři týdny přibrala 30dkg, což není nic moc. Aninka měla v jejím věku 8,3. Mám strach, aby mi doktorka nedoporučila přikrmování vařenou stravou, to bych fakt nerada.
S pozdravom stastny otec...
Dúfam, že to prebehne podľa vašich predstáv, Honzík. Držím palce!
ale druhý dítě budu asi živit opravdu trochu jinak.teda né sice vitariánsky,ale živjeji.u prvního děcka jsem měla taky jiný představy a jiná je realita.a ty pediatři mi dali!ale u druhýho už nebudu tak vystresovaná a budu vědět,že o nějaký deko mín' nevadí.percentilový grafy mě už vážně nemůžou vykolejit.a dětský doktory budu měnit klidně jako ponožky,právo na to mam 
