od misooo » stř bře 22, 2017 23:14
Myslím, že podmienky pre prežitie sú dobré takmer všade, ak príroda chcela aby ľudstvo osídlilo celú zemeguľu,
musela tiež vytvoriť spôsob ako v nej prežiť. Kedže potraviny sú pre život nevyhnutné, tak v každom kúte sveta
by malo byť dostupné prirodzene sa nachádzajúce jedlo, naviac presne vhodné pre dané klimatické podmienky. Ak
začnem rovníkom, tak tam je situácia viac menej jasná, celá paleta od flóry po faunu. Na youtube je možné vidieť
ako pôvodný lovci z kmeňa Hazdzabe a pod. zabijú dikobraza (mimochodom podľa mojej teórie ide o sadlové mäso),
alebo skunka a upečú.
O niečo vyššie, teda v miernom pásme už začína flóry ubúdať, sú odkázaný viac menej len na mäso, s výnimkou trochy
zeleniny, ovocia pre spestrenie stravy hlavne v letných mesiacoch a samozrejme obilniny ktoré sú skladovateľné počas celého roka.
Na úrovni Nórska a pod. už nie je takmer žiadna konzumovaťeľná flóra, okolo polárneho kruhu sú radi ak cez leto
nazbierajú trocha lesného ovocia, prípadne dopestujú trocha ozimnej pšenice. Sú odkázaný viac menej iba na mäso (tu už iba lojové)
z losa alebo zo soba, a mlieko z neho. Mimochodom, mlieko je veľmi zaujímavá potravina, obsahuje v podstate všetky zložky
potrebné pre prežitie, keďže mláďa je na ňom schopné súvisle prežiť aj 6 mesiacov. V prímorských oblastiach alebo blízko riek si
môžu dopriať trocha mäsa z lososovitých rýb.
Na póloch to už je čisté K.O., len veleryby a tulene (vyslovene sadlové mäso, podobne ako bravčové), čo sa perejavuje na tvárach
eskymákov, sú vyslovene zagulatené ako stopy po konzumácii sadlového mäsa. Lojové mäso naopak tvár zužuje, zaťažuje ľadviny.
S tými parazitmy máš dosť pravdu, čím chladnejšie podmienky tým je ich menej, podobne ako baktérií. Ľudia žijúci v rovníkových oblastiach
sú na túto "záťaž" zvyknutý podstatne viac, viz indi prípadne ľudia zo spomínaných kmeňov, schopní prežiť v špine bez nakazenia. Taktiež
sa to dá overiť na kysnutí mlieka, v lete skysne postatne rýchlejšie a to môže byť pri rovnakej, trebárz izbovej teplote. Tiež mäso sa
v lete skazí o niečo rýchlejšie, baktérie ho ho dokážu znehodnotiť za krátky čas a kľudne môže byť uskladnené rovnako v chladničke.
To všetko majú za následok baktérie v ovzduší.
Myslím, že podmienky pre prežitie sú dobré takmer všade, ak príroda chcela aby ľudstvo osídlilo celú zemeguľu,
musela tiež vytvoriť spôsob ako v nej prežiť. Kedže potraviny sú pre život nevyhnutné, tak v každom kúte sveta
by malo byť dostupné prirodzene sa nachádzajúce jedlo, naviac presne vhodné pre dané klimatické podmienky. Ak
začnem rovníkom, tak tam je situácia viac menej jasná, celá paleta od flóry po faunu. Na youtube je možné vidieť
ako pôvodný lovci z kmeňa Hazdzabe a pod. zabijú dikobraza (mimochodom podľa mojej teórie ide o sadlové mäso),
alebo skunka a upečú.
O niečo vyššie, teda v miernom pásme už začína flóry ubúdať, sú odkázaný viac menej len na mäso, s výnimkou trochy
zeleniny, ovocia pre spestrenie stravy hlavne v letných mesiacoch a samozrejme obilniny ktoré sú skladovateľné počas celého roka.
Na úrovni Nórska a pod. už nie je takmer žiadna konzumovaťeľná flóra, okolo polárneho kruhu sú radi ak cez leto
nazbierajú trocha lesného ovocia, prípadne dopestujú trocha ozimnej pšenice. Sú odkázaný viac menej iba na mäso (tu už iba lojové)
z losa alebo zo soba, a mlieko z neho. Mimochodom, mlieko je veľmi zaujímavá potravina, obsahuje v podstate všetky zložky
potrebné pre prežitie, keďže mláďa je na ňom schopné súvisle prežiť aj 6 mesiacov. V prímorských oblastiach alebo blízko riek si
môžu dopriať trocha mäsa z lososovitých rýb.
Na póloch to už je čisté K.O., len veleryby a tulene (vyslovene sadlové mäso, podobne ako bravčové), čo sa perejavuje na tvárach
eskymákov, sú vyslovene zagulatené ako stopy po konzumácii sadlového mäsa. Lojové mäso naopak tvár zužuje, zaťažuje ľadviny.
S tými parazitmy máš dosť pravdu, čím chladnejšie podmienky tým je ich menej, podobne ako baktérií. Ľudia žijúci v rovníkových oblastiach
sú na túto "záťaž" zvyknutý podstatne viac, viz indi prípadne ľudia zo spomínaných kmeňov, schopní prežiť v špine bez nakazenia. Taktiež
sa to dá overiť na kysnutí mlieka, v lete skysne postatne rýchlejšie a to môže byť pri rovnakej, trebárz izbovej teplote. Tiež mäso sa
v lete skazí o niečo rýchlejšie, baktérie ho ho dokážu znehodnotiť za krátky čas a kľudne môže byť uskladnené rovnako v chladničke.
To všetko majú za následok baktérie v ovzduší.